Súčasná česká tvorba: New Weird

Autor: Tatiana Lajšová | 12.2.2014 o 21:34 | (upravené 15.11.2015 o 20:39) Karma článku: 2,93 | Prečítané:  422x

Približne pred mesiacom som hodnotila slovenskú sci-fi tvorbu v rámci celoslovenskej súťaže Cena Fantázie. Dnes som sa rozhodla rozpitvať ďalšiu súťaž, tentokrát českých kolegov s názvom New Weird. 

O New weird sa píše, že je to tak trochu divná fantastika. Ak by sme zostali pri takomto zhodnotení, bolo by to veľmi zavádzajúce a zjednodušujúce. Síce, aj keď si New weird príliš na definície nepotrpí, je to z dosť jednoduchého dôvodu – je ťažko definovateľný. Rôzni autori sa zhodujú aspoň v tom, že sa jedná o žáner, ktorý bojuje proti zabehnutému klišé, je znepokojujúci a disponuje vycibreným jazykom. Najdôležitejším znakom je ale stieranie žánrových hraníc – to jest prelínanie subžánrov sci-fi, hororu a fantastiky, ktoré nútia autorov ku naozaj veľkej kreativite, aby čitateľa zaujali a presvedčili. Časté sú aj prvky urban fantasy či kyberpunku, s ktorým sa tento štýl najčastejšie zamieňa. Odporúčam si pozrieť video dvojice Cirrat a Sikar (tu), ktorý sa v Pokuse o definici snažia vysvetliť, čo to vlastne je alebo skôr čo to nie je.

Priznám sa, že som bola spočiatku skeptická. Osobne nemám moc v obľube ponuré, depresívne a ťaživé poviedky, ale poviedka Jen člověk (rozoberám ju nižšie) ma zaujala natoľko, že som len striehla na to, kedy skončí ďalšie kolo súťaže a ja si budem môcť prečítať nové kúsky. Nakoniec som sa dočkala v podobe zborníka víťazných prác z rokov 2012 a 2013, ktoré sú na stiahnutie zadarmo ako e-kniha (tu). No, ale teraz ku samotným poviedkam. Zborník je rozdelený na dva úseky (roky 2012 a 2013) po päť poviedok. Hodnotiť som chcela pekne od začiatku, ale po troch nešťastných pokusoch som sa rozhodla, že život je príliš krátky, aby som sa nútila prečítať nepodarky. Hodnotiť budem teda iba tie poviedky, ktoré ma zaujali.

Ročník 2012:

Poviedka Petry Slovákovej: Nebe bez hvězd začína pochmúrnym opisom krajiny v štyridsiatej piatej ére Železonoci. Miesto, ktoré bolo Obracačom prevrátené von a hviezdy a nebo zmizlo v jeho útrobách. Miesto plné jedov, odložených hračiek z mäsa a kovu, tajomných tmárov a tvorcov. Peklo, v ktorom sa dá iba zomrieť a niet úniku. Autorka sa v tomto texte naozaj vyhrala so zaujímavými opismi prostredia, no napriek sľubnému úvodu mal text viaceré chyby. V prvom rade bol spád deja na niektorých miestach veľmi pomalý až nudný, kým neprišli krvavé scény, ktoré sa zjavili akoby odnikiaľ a hneď sa aj vytratili do neznáma. Celkovo dejové preskoky ma viac miatli ako pridávali na dynamickosti. Druhou najväčšou chybou textu bola nepresvedčivosť. Ako čitateľ som sa vôbec nestotožnila s hlavnou hrdinkou. Akosi mi bolo úplne jedno, čo sa s ňou stane, aj keď som prirodzene mala prežívať hrôzu a napätie z jej nervydrásajúceho života. Plus dávam za zaujímavé nápady, ktoré sa v poviedke objavili a ktoré ju celú ozvláštnili (porucha gravitácie, Obracač). Zaujímavosťou môže byť, že táto poviedka je súčasťou e-knihy Železonoc a jiné podivnosti od vydavateľstva Rogerbooks. Ja len ostávam dúfať, že sa tam nachádzajú aj lepšie texty.

Ďalšou v poradí je poviedka Martiny Mátlovej: Návrat boha slunce. Dej je zasadený do súčasnej Prahy, v ktorej žije istý bohatý Nemec - priekupník s umením. Samozrejme, že pre takéhoto človeka musí niekto pracovať a kto iný, ak nie Lukáš alias Indiana Jones - hľadač pokladov. Ten sa práve vrátil z jednej neúspešnej misie, ktorá odhalila oveľa viac ako mala. Keď som začala čítať tento text, povedala som si: "Konečne niečo zaujímavé." Ale radovala som sa predčasne. Dávam veľké plus autorke za jej dobre vykreslené postavy, aj keď vzťah hlavných postáv bol trošku nereálny. No od tohto momentu sa všetko začalo horšiť. Rušilo ma zbytočné opakovanie mena postavy, o ktorej sa hovorilo. Veď ak Lukáš robí dva odseky niečo, nemusí mi spisovateľ stále vsúvať do každej druhej vety o koho ide. Druhým zlým bodíkom boli vsuvky, ktoré som najskôr chápala ako tzv. vysvetľovačky a neskôr z toho vyplynulo, že ide o retrospektívu. V prvom prípade zrejme išlo o vysvetľovanie, no autorka by zvládla tieto informácie vsunúť do textu aj šikovnejšie. A záver ma vyslovene sklamal. Čakala som niečo kvalitnejšie. Apropo neporozumela som tomu, prečo je táto poviedka radená do new weird. Kvôli skĺbeniu Indiana Jonesa s mimozemšťanmi? Zrejme to pre mňa ostane záhadou.

Lina Dee: Kmotrička. Text, v ktorého úvode vystupuje na pohľad krehká žienka lámajúca väzy a so schopnosťou, kedy sa jej smrť vyhýbala oblúkom, som jednoducho nechala tak. Hlavne potom, ako sa tam pridali trampské piesne. Vysvetlenie asi nepotrebujete.

TlusŤjoch: Pravdivé príbehy z imaginatória ve stylu new_weird. Táto poviedka určená zrejme pre fajnšmekrov, ma vôbec neoslovila. Aj keď som chápala účel, nepáčili sa mi prostriedky v podobe halušiek a mentálnych zvratov. Priznám sa tiež, že sa mi nechcelo premýšľať nad každým druhým slovom, ktorého významu by som sa aj tak nedopátrala. Text získal 2.miesto, takže záujemcov neodhováram, mňa však v stanovenom limite (úvod) neoslovil a áno, dá sa mi kvôli tomu pokojne spávať.

Konečne sa dostávam ku Anne Ekyelki Mudrochovej s poviedkou Jen člověk. Tá získala 1.miesto v ročníku 2012 a právom si ho zaslúži. Ak sa mi doteraz zdali poviedky slabé, tento text mi doslova vyrazil dych. Autorka čitateľa zavedie do sveta ďalekej budúcnosti alebo možno alternatívneho vesmíru, kde už neexistujú ľudia, ale iba zmutované tvory, ktoré najčastejšie pripomínajú obrý hmyz. Hmyz v nekonečných vojnách o nadvládu, do ktorého sa  prebúdza človek Kajman - jediný svojho druhu. Poviedka ma prekvapila svojou hĺbokou, obrazmi a aj pochmúrnou náladou, ktorú vo mne dokázala vyvolať. Je to jedna z mála prác, ktorá sa naozaj vydarila. Vrelo odporúčam.

 

Ročník 2013:

Piate miesto v ďalšom ročníku zaujala poviedka od autora R.Leeloo: Tak co pamäť? Je to celkom podarené dielko, ale nanešťastie pre autora niečo o geológii viem a dokonca aj niečo málo o geologickom dozore pri výstavbe tunelov. Tým sa dostávajú fakty z tejto oblasti do roviny fikcie (alebo alternatívnej histórie?), ktorá ma s realitou pramálo spoločné. Nebudem sa však rozčuľovať nad lenivosťou pri zisťovaní si informácii o téme a pôjdem na komentár o literárnom diele. V Transalpskom tuneli sa stane nemilá vec - dôjde ku prevaleniu steny, za ktorým sa nachádza nie len taká obyčajná jaskyňa, ale rovno celé mesto. Najdôležitejšia sú však zvláštne rastliny a stromy, ktoré sa v ničom nepodobajú tým našim pozemským. Po tomto objave už nič nie je také ako pred tým a ostáva otázka, ako je na tom vlastne pamäť. Poviedka mi bola sympatická, dej nebol nudný, napätie rástlo (i keď mohlo viac), ale najviac ma potešil záver, za ktorý dávam autorovi štyri hviezdičky z piatich. Kto má rád nový uhol pohľadu na to, ako sa má končiť poviedka, nech sa páči.

Nela Wurmová so svojou poviedkou Pozor na schody získala 4.miesto za rok 2013 a musím sa priznať, že ma nadchla. Originálny námet o tom, čo sa stane, ak si nedáte pozor na schody, po ktorých sa potuluje hovoriaca mačka. Dej výborne gradoval, dialógy boli uveriteľné a koniec vynikajúci. Jediné, čo pokrivkávalo bola štylistika, ale inak super. Podľa môjho súkromného vkusu by som ju umiestnila na prvé miesto.

Martin Maniaque: Lupanarium. Poviedka nezaujala, napriek tomu, že získala tretie miesto. Príliš zdĺhavý úvod a zbytočne veľa všetkého (mágie, steampunku atď) ma odradil. Tým pádom som sa s ním nezdržiavala.

TlusŤjoch: Onomastikon boží. Náročnejší text na čítanie, ktorý má čo ponúknuť, pretože každé slovo dáva svoj vlastný zmysel. Ocenila som vtipne vsuvky a dodatky prelínajúce sa celým textom, no nepotešila ma ich samoúčelnosť, ktorá je zrejme charakteristickou črtou autorovho štýlu. Ale koľko ľudí, toľko chutí.

A tým sa dostávam na prvé miesto v súťaži New Weird za rok 2013, ktorú vyhrala poviedka s názvom Sladké sny od Terezy Kadlečkovej. Chcete sa vyliečiť z rakoviny? Utekáte pred nezamestnanosťou, hladom, či túžite žiť večne? Uspite sa, ale nezabudnite, že ekonomika ľudstva padá a mäso je nedostatkový tovar. Možno som náročná, ale myslím si, že táto poviedka nebola na prvé miesto. Nie príliš originálna myšlienka, dialógy, ktoré sa časom zhoršovali a stávali sa neuveriteľnými a reakcie postáv, ktoré neboli príliš reálne dokonca ani na fantastiku. Poviedka ma nepresvedčila o svojich kvalitách. Jediné, čo môžem pochváliť bol zaujímavý nápad na získanie nesmrteľnosti.

Bonus: Teraza Matoušková: Pán krys

Zaujímavé dielko, ktoré sa odohráva v postapokaliptickom svete ovládanom dvoma navzájom súperiacimi živočíšnymi druhy: holubmi a potkanmi. Tie bojujú na život a na smrť a k tomu využívajú pomoc nemŕtvych ľudí oživených mágiou. Nápad je celkom zaujímavý, síce dosť depresívny, ale závažné chyby som v texte nenašla. Dej bol svižný, dialógy dobré a postavy zaujímavé. V podstate jeden z lepších textov.

Na záver dodám, že New Weird súťaž sa koná aj tohto roku (do 30.6.2014) a môžu sa zúčastniť texty aj v slovenskom jazyku. Síce to v pravidlách (tu) nie je napísané, ale v diskusii nižšie to potvrdila samotná organizátorka.Takže prípadní záujemcovia, ukážte na čo máte.

A čo vás čaká nabudúce? Chcela by som sa pozrieť na zúbok novému sci-fi románu slovenskej autorky Jany Plauchovej: Večnosť omylov, ktorá má vyjsť už za pár dní. Je to autorkin druhý román a ja očakávam kvalitu alebo minimálne v ňu dúfam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?