Román vydaný v roku 2011 (originál v roku 2009) Dívka na klíček som dostala darom. Úprimne povedané, sama by som si ho isto iste nekúpila, keďže nie som fanúšikom depresívnych, apokalyptických príbehov. Ale vianočný darček je vianočný darček a tak som sa do neho nakoniec pustila. Alebo sa pustil on viac do mňa?
Odrazu som sa totiž ocitla v neznámom svete ázijskej metropoly budúcnosti, ktorá sa spolu so svojimi Thajcami, žltákmi, farangmi a Bielymi košeľami potáca na absurdne tenkej hrane prežitia vďaka genoinžinierom, ktorí vrátili ľudstvo o celé storočia späť. Vošla som do sveta, kde chudoba, hlad, choroby, vraždy a prevraty sú neoddeliteľnou súčasťou života ako deň a noc alebo najnovšia mutovaná verzia Cibiscosis či hrdze mechúrikovitej. A do tohto sveta vchádzajú aj hlavné postavy deja: obchodník Anderson, ktorý sa snaží udržať spoločnosť na výrobu nových vylepšených kľučkopružín, aby tým zastrel svoje dôležitejšie záujmy; Jadeei- verný bojovník proti geneticky upraveným plodinám kalorických firiem a všade číhajúcich chorôb, ktoré sú horšie ako akýkoľvek mor; Hok Seng- Číňan so žltou kartou, ktorý utiekol pred mačetami Zelených čeleniek; mocipáni schopní obetovať čokoľvek a kohokoľvek a v neposlednej rade Novočlovek- Emiko, ktorá sa z Japonska, kde ju vyrobili, ocitla opustená na smetisku Bangkoku. Zakódovaná slúžiť, nechať sa ponižovať, ale stále s malým blikajúcim plamienkom nádeje, že aj pre ňu existuje v krutom svete miesto. Príbeh sa postupne po nitkách začína splietať a preplietať, až sa všetci ocitnú vo víre udalostí, ktoré sa cez ne nezadržateľne prevalia. Nemôžu uniknúť, pretože všetko je kamma a svet sa mení na miesto viac pre škerule (česky: šklíby) ako pre naturálov.
V prvom rade ma autor prekvapil tým, že celý román je písaný v nedokonavom slovesnom vide. Ak nechápete prečo to zvýrazňujem, skúste takto napísať jednu poviedku (dajme tomu 30 000 znakov s medzerami). Máte? A teraz si predstavte napísať týmto štýlom 377 strán zaujímavého, dynamického a nezamotaného textu. Už sa chápeme? Priznám sa, najskôr mi to vadilo, dokonca liezlo na nervy. Moje rozmaznané čitateľské myslenie sa odmietalo prispôsobovať. Vydržala som ale a zistila, že akčné scény sa tým neuveriteľne dobre vygradovali a výborne vyšperkované opisy zneli ešte uveriteľnejšie.
Druhou pravdou je tiež to, že som sa zo začiatku v texte strácala. V úvode to bolo kvôli priveľa technickým výrazom a neskôr kvôli prívalu informácií, ktorým som ešte nerozumela a ktoré popisovali zložitý systém preživšieho ázijského sveta po bližšie neurčenej apokalypse. To však netrvalo dlho, pretože autor je naozaj majster rozprávač, ktorému dávam obrovské plus za to, že ma neubíjal trápnym polopatistickým vysvetľovaním, ale nútil ma premýšľať a dávať si veci do súvisu. Medzi niektorými čitateľmi síce ešte stále žije rozšírený blud, že spisovateľ je povinný všetko dopodrobna rozpitvať a takéto zvyšky darovať čitateľovi na tanieri, ale opak je pravdou. Dobrý spisovateľ dokáže všetko podstatné časom pekne plynulo vysvetliť a ostatné necháva na čitateľovej fantázii.
Ďalšou vecou sú thajské slová, ktorými je text dopĺňaný. Tu by som videla problém, pretože síce navodzujú atmosféru, no neviem, či sa skôr autor nesnažil naučiť ostatných nový jazyk. Nebolo by na škodu, keby na konci knihy bol prekladový slovník, pretože niektoré slová sa dali určiť z kontextu, ale mnohé nie. Ďalšou chybičkou bolo to, že sa na pár miestach snažil trošku kostrbato spojiť jednotlivé osudy postáv a nosnú myšlienku deja. S výčitkami však v tejto chvíli už aj končím a idem len chváliť: vynikajúce vykreslenie prostredia, myslenia postáv, brilantné metafory (Duše, která se objevuje zevnitř, z přiškrcených pásků její bioiženýrskych upravené DNA... Kolem se valí odhodlaný drak. Rázna tvář národa, který nikdy nebyl přemožen...) plynulý nenudiaci dej plný zvratov a nečakaných koncov. Taktiež žiadne klišé, iba množstvo zaujímavých nápadov, ktoré neboli pritiahnuté za vlasy, ale sú skôr desivo reálne (geneticky upravení ľudia z liahní stvorení pre uspokojovanie rozkošníckych túžob, kalorické firmy a i.).
Celkovo by som ohodnotila knihu na 9 z 10-tich bodov za kvalitu spracovania. V mojom súkromnom hodnotovom rebríčku (originalita nápadu, morálne posolstvo) by skončila nižšie, ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že pokiaľ hľadáte príbeh, ktorý žije svojim vlastným životom, ktorý vás dokáže uniesť na vlne obrazov a ktorý vás dokáže presvedčiť tak, že sa vám o ňom bude ešte aj snívať - ste na správnej adrese. Je to jednoducho kniha, ktorá má rozhodne, čo ponúknuť.
Aby som nezabudla, Paolo Bacigalupi (*6.8. 1972, Colorado Springs) je spisovateľom z povolania a venuje sa najmä románovej tvorbe pre mládež. Za svoju tvorbu získal radu prestížnych cien ako napr. Hugo, Nebula, Compton Crook Award, Theodore Sturgeon Award, John W. Campbell Memorial Awards a iné. V roku 2008 sa oženil so ženou indického pôvodu, ktorej aj zároveň venoval román Dívka na klíček. Okrem iného ste ho mali možnosť spoznať ako autora veľmi uznávanej zbierky poviedok Čerpadlo 6 alebo vďaka novému románu Prachožrouti, ktorý je nominovaný Akadémiou sci-fi, fantasy a hororu za rok 2013 za najlepšiu sci-fi (hádam, že vydanú na českom trhu). Týmto všetkým chcem zdôrazniť, že spisovateľ patrí medzi literárnu sci-fi špičku. Zaslúžene.
Takže dostali sme sa na záver dnešného blogu. V ďalšom chcem pre vás spracovať jednu fantasy lahôdku. Dúfam, že sa mi to podarí a zoženiem ju, keďže patrí medzi nedostatkový tovar s dátumom vydania ešte pred mojim narodením. Čo to je, neprezradím. Nechajte sa prekvapiť a ak chcete byť informovaní medzi prvými, môžte si kliknúť na odoberanie na facebook-u pri mojom mene.
