Návrat do minulosti alebo neuveriteľné Vyššie záujmy

Autor: Tatiana Lajšová | 12.9.2014 o 21:36 | (upravené 13.9.2014 o 15:53) Karma článku: 3,18 | Prečítané:  803x

Pôvodne som v tomto blogu chcela recenzovať svetovú literatúru, ale z objektívnych aj subjektívnych dôvodov všetko dopadlo tak trochu inak. 

Priznám sa, že na tvorbu Lucie Droppovej som bola zvedavá už dlhšie. Najskôr ma oslovili jej víťazné poviedky v starších ročníkoch Ceny Fantázie a potom, keď prišla tá  chvíľa, aby som sa rozhodla, čo idem čítať, voľba padla práve na jej debutovú zbierku fantasy poviedok Vyššie záujmy. 

Som zástanca papierovej formy čítania, ale keďže objektívno-subjektívne dôvody stále trvajú (nemám vôbec čas ísť do akéhokoľvek kníhkupectva), rozhodla som sa pre elektronickú formu. Cena lákavá, spracovanie už tak nie. V prvom rade musím kritizovať: napriek tomu, že som si knihu kúpila riadnou cestou, ilustrácie boli nekvalitné a jeden z nadpisov som skoro ani nedokázala rozlúštiť. O to viac ma zamrzelo, že na konci knihy som našla namiesto obsahu iba reklamy. 

Teraz prejdem ku samotnej recenzii. Ako názov napovedá, Vyššie záujmy sú neuveriteľné, lenže nie až tak v pozitívnom slova  zmysle, ako by som chcela. V konečnom dôsledku na ne platí jednotný mete r- všetky sú napísané veľmi kvalitne (po štylistickej stránke aj v opisoch). Celkový dojem však kazí neuveriteľnosť konania postáv resp. ich motivácie. Akokoľvek som sa snažila nechať sa pohltiť príbehmi, všetko stroskotalo na tomto nepríjemnom fakte.  Divné reakcie postáv sa objavili úplne v každej poviedke - teda až na text Ako som sa stal  hrdinom. Ten bol pre zmenu vo svojej podstate milý až dojímavý, ale na druhej strane, keby sa odstránil fantasy/sci-fi prvok, na poviedke by sa nič podstatné nezmenilo (asi by sa mi to páčilo aj viac). Prečo som ale taká kritická? Možno je to aj tým, že zároveň s touto zbierkou čítam Město zaslíbených od A. a B. Strugackých, ale skôr to bude preto, že autorka na to rozhodne má. Fantázia je v jej prípade bohatá, aj keď by som nepovedala, že bombastická. Opisy sú realitstické, aj keď sa niekedy snaží až príliš a tým príbeh stráca na dynamickosti. Dialógy sú na moje prekvapenie (keďže mnohí slovenskí autori s nimi majú veľký problém) slušné a nerušia. 

Aby som predsa len iba nezovšeobecňovala, tak aspoň v krátkosti načrtnem jednotlivé poviedky, podľa toho ako sa mi zdali kvalitné.  

Medzi poviedky, ktoré radím k tým slabším zaraďujem hlavne text Vstupenka, kde sa hlavná postava rozhodne navštíviť miestnu ZOO s podivnou "pani" recepčnou a kde treba dbať na uchovanie vstupenky. Jediné, čo som si po jej prečítaní napísala bolo: naivné a veľmi predvídateľné. Škoda času a námahy. 

Ďalšia je Príliš teplá jeseň. Táto poviedka je pre mňa ťažko hodnotiteľná, pretože ako ma celý čas nebavila, koniec sa mi zdal veľmi príjemne iný ako som očakávala. Napriek tomu sa mi nepozdávala hlavná postava, ktorá bola počas celej akcie trpaslíkov v alkoholovom opare, ale dokázala robiť zložité motorické úkony.

Niečo obetovať. Príbeh o extravagantnej modelke, ktorá hľadá toho jediného, aby ju zachránil pred akýmsi tajuplným (zrejme) štátnym orgánom schopných ju oslepiť len vďaka listu. V tejto poviedke sa naplno ukázala neuveriteľnosť konania postáv. Postavy sa trestuhodne neomylnou náhodou stretávali v ten správny čas, prísne kontrolovaná modelka pokojne odviezla svojho milého do bezpečia (priamo po premene na ostro sledovanom móle!!!), pričom ani nemusím hovoriť, že rozhovory medzi hlavnými hrdinami boli extrémne divné. Budiš, nie je to zase žiadna fatálna chyba, ale mňa táto poviedka nedokázala upútať.

Ako som sa stal hrdinom je poviedka tak trošku z iného súdka. Vyššie som spomínala, že bez fantasy prvku by to stále bola tá istá poviedka, len by sa muselo vymeniť odpaľovanie komét (či čoho vlastne) a nahradiť napr. rádioaktívnym odpadom bez dozoru vyvezeným niekde na skládku. Dojímavý pohľad malého chlapca, ktorý sa mení na hrdinu vďaka jednej osudnej chybe ma na konci sklamal. Možno som necitlivá, ale mne v tom príbehu chýbal lepší záver.    

Poviedku Hladný tovar som už mala možnosť čítať z predchádzajúcich ročníkoch súťaže Cena Fantázie a aj vďaka nej mi autorka utkvela v pamäti. Do výrobného závodu prichádza najhorší kontrolór všetkých čias - najhorší, pretože je nepodplatiteľný. Ale ako to už býva, na každú dieru je nejaká záplata... alebo hladný darček. Príbeh ma zaujal prirodzeným plynutím deja, ale omračujúci desivý efekt konca sa vôbec nekonal. Napriek tomu kvalitou lepšia ako tie predchádzajúce.

A zostávajú mi posledné dva texty na zhodnotenie. Dokonalé šťastie je príbehom o svete budúcnosti, v ktorom súperia dvaja prestížni vedci o uznanie v technológiách vytvárania umelých orgánov. Do deja rýchlo pribudne vášeň, nenávisť, závisť, vydieranie aby to všetko skončilo trhaním jednotlivých častí tiel, pitvaním a surovým zabíjaním (ale iba nesympatických postáv - aké klišé). Príbeh bol dostatočne zaujímavý, aj keď sa nič originálne nestalo. Napriek tomu viaceré posuny v deji boli kŕčovito pospájané opäť neuveriteľným konaním postáv. Vyslovene tu bola násilná sexuálna scéna, ktorá mala dej posunúť, kam ho posunula. K tomu len toľko, že ťažko zničený človek na pokraji smrti by mal minimálnu chuť a ďalšia postava, ktorá na to reagovala by už len z povahy túto zinscenovanú (cháp autorkou) scénu vôbec nepotrebovala. Ale to je len môj pohľad na vec. Možno odtrhnuté mužské hlavy na hadičkách nemajú problém ani tak ;) 

Aj kvôli tomu ma potešila posledná fantasy poviedka Vyššie záujmy. Spisovateľka nás zavedie do dediny z minulého storočia hlboko v horách, kde mladý richtár láka investora vládnych železníc, aby premýšľal práve o ich dedine. Investor je ochotný, ale len pod podmienkou, že všetko pôjde ako má a všetci dedinčania s tým budú súhlasiť. Na richtárovi teda ostáva bremeno prehovárania po dobrom či zlom. Ide predsa o vyššie záujmy. Do príbehu potom vstupuje postava nájducha Vločky a záhadného medvedieho muža, ktorý spúšťa lavíny a ktorý evidentne s Vločkou niečo má. Rozhodnutie je teda jasné. Veľmi sa mi páčil opis prostredia, kde žije Vločka a jej manžel - vulgárny a nepríjemný sukničkár. Členenie textu bolo tiež na výbornú, ale už menej som sa potešila (opäť) kŕčovitému pasovaniu situácií. Vyššie záujmy, ktoré sa tak často spomínali v úvode, mi neprišli dôležité, pretože postavy takú motiváciu vôbec nepotrebovali. Pokojne si vystačili so strachom z neznáma a mýtických tvorov. Teda aspoň ľuďom na začiatku 20. storočia by to rozhodne stačilo.   

V každom prípade, kto má rád dobre napísanú fantasy s prvkami veľmi ľahkého hororu a s nie príliš komplikovaným dejom, nebude ľutovať. Mne ostáva len dúfať, že autorka bude písať aj ďalej a opäť ponúkne Slovensku niečo zo svojej fantázie. 

 

Lucia Droppová: Vyššie záujmy, Vydavateľ: Artis Omnis, Rok vydania: 2011,  Elektronická verzia vytvorená: Dibuk, s.r.o., 2012. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?