Zuska Minichová: Črepiny z oblohy

Autor: Tatiana Lajšová | 8.6.2015 o 22:24 | (upravené 8.6.2015 o 22:32) Karma článku: 2,87 | Prečítané:  284x

Po dlhom čase som sa konečne dostala k debutovej zbierke poviedok mojej obľúbenej autorky Zusky Stožickej, rod. Minichovej. Tak teda, poďme si ju rozobrať. 

Niečo málo o autorke 

Meno Zusky Stožickej rod. Minichovej nie je fanúšikom sci-fi na domácej, českej či poľskej pôde vôbec neznámy pojem. Mladá autorka, vedkyňa, manželka, mama a neviem čo všetko ešte, sa totiž venuje písaniu čistokrvného sci-fi, ktoré čitateľa netrápi ťažkými technickými výrazmi, nenudí tradičnými námetmi a nebojuje so štylistikou, ale namiesto toho podáva hutné, zaujímavé príbehy s prvkami filozofických úvah. 

Debut

Prirodzene ma teda jej tvorba (aj keď som sa s ňou stretla iba v destilovaných formách iných zbierok) nenechala nevšímavú a siahla som po jej debutovej a zatiaľ, žiaľ, aj poslednej zbierke poviedok s názvom Črepiny z oblohy. Osobne je pre mňa vždy risk, prečítať si rannú tvorbu autora/autorky, o ktorom/ktorej si vytvorím pozitívny názor, pretože veľakrát sa stane, že som... jednoducho sklamaná. Z ich prvotín cítiť potenciál, ktorý je zabitý klišé, kostrbatými dialógmi a nie príliš duchaplným dejom. 

V prípade Stožickej sa však miesila predtucha kvality so zvedavosťou, aké poviedky mohla autorka ponúknuť čitateľom v roku 2007, keď v roku 2014 ohromila nie príliš ľahko stráviteľným, ale zato dokonalým príbehom  Letec do večnosti v CF 2013. A tak som sa začítala do desiatich poviedok plných neznámo-známych svetov. 

Hodnotenie

Ak sa ponoríte do rieky Stožickej slov, neoľutujete. Zahrnie vás príval originálnych myšlienok, celistvých opisov a znesiteľných vedeckých termínov. Napriek tomu, že poviedky vznikali pred rokmi a počas rozličných rokov, zbierka pôsobí celistvo a dokonca tematicky - zameraná na neznáme svety, neznámych bytostí, ktoré sú však zároveň akési naše, a ktoré útočia na malé medzierky nášho uhladeného ja, aby za nimi pošteklili temné prúdy podvedomia. Na rozdiel od iných slovenských autorov, Stožická netlačí na pílu surovosti, nešokuje a ani sa nepokúša zachraňovať galaxie. Tzv. vypichuje mikro svety hlavných hrdinov, ktorý bojujú svoje príbehy a nechávajú nás, aby sme ich uveriteľne prežívali s nimi. Mne síce niekedy chýbal koniec, ktorý by trochu navýšil hlavný dej, ale to je už len otázka vkusu (či romantickej duše). 

Po prečítaní teda už len musím súhlasiť s dokonalou recenziou Miloša Ferka v úvode a odporúčať knihu všetkým, ktorí majú radi kvalitu a chcú inšpiratívne "preplesnúť" svoje fantasy závity.   

 

Zuska MInichová: Črepiny z oblohy, Vydavateľ: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Rok vydania: 2007, Počet strán: 165. 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?