Keď kuviky rozprávajú

Autor: Tatiana Lajšová | 13.2.2016 o 0:30 | Karma článku: 2,33 | Prečítané:  363x

V dnešnej recenzii sa budem venovať novej zbierke poviedok Mamut farby malinového lekváru od Zuzany Stožickej, v kruhoch scifistov dobre známej spisovateľky. 

O minulosti

V poradí druhá zbierka sci-fi poviedok vychádza Stožickej vo Vydavateľstvu Spolku slovenských spisovateľov ako jej sedem ročné úsilie na poli rôznych literárnych súťaží, v ktorých sa tieto poviedky nejakým spôsobom umiestnili (napr. zborníky/e-zborníky: Cena Fantázie, Istrozin, Mlok, časopisy: Fantázia, Jupiter, XB1). Vďaka tomu si môžeme od minulého roka listovať v útlej knižke (ale tak primerane útlej) s pôsobivou ilustráciou od Moniky Herda Belicovej na obálke. 

Na koreň veci

V porovnaní s debutovou knihou autorky, ktorá bola zameraná viac na svet mimo našej ľudskej spoločnosti, sa zbierka Mamut farby malinového lekváru venuje hlavne a v prvom rade človeku, ktorý je postavený pred životné rozhodnutie či vytriezvenie z trpkej skutočnosti. Pritom nemusí ísť nutne o človeka ako takého. Aj keď hlavný hrdina či hrdinka môže byť astrál, polo Floryan, mentálny výtvor či opustené dievčatko v postapo bližšie neurčenom svete, v zásade sú tými, v ktorých sa prejavuje človečenstvo vo všetkej svojej kráse aj ohavnosti naprieč časovým či genetickým odlišnostiam.  

Poviedky tak nemajú charakter konzumnej jednohubky. V príbehoch sa skôr dáva priestor otázkam, ktoré zobrazujú túžby jedincov v ich vlastnom mikroskopickom všehomíre a tomu, čo im prinášajú do života. Nečakajte však jasné určenie víťazov a porazených, pretože záver si musí urobiť každý čitateľ sám.

Napriek niektorým ťažkým témam nie sú poviedky mravokárne, aj keď autorka dáva do popredia skôr ušľachtilé city. Ďalším benefitom je aj to, že ak sa autorka venuje príbehu s detským hrdinom, vie dobre podať jeho/jej pohľad na vec. Veľmi milé bolo čítať si listy kadetky Emy svojmu otcovi s typickou gramatikou malej školáčky.    

Slabiny

Slabinou diel je ich občasná komplikovanosť (Za rituálmi barbarských Fyoranov) najmä vedeckých výrazov z oblasti fyziológie rastlín, ktoré neznalému čitateľovi môžu spôsobovať problémy s porozumením toho, čo sa vlastne deje. Postavu Jolvycha a čiastočne aj Freemana zase nemusia pochopiť tí, ktorí si neprečítali debutovú zbierku (písaná pod dievčenským menom Minichová). To sú však len drobné nedostatky. Výraznejší fakt je, že v porovnaní s debutovým dielom, poviedky až tak nerezonujú. Zachraňuje to však Letec do Večnosti (ocenenia v Cena Fantázia 2013: Cena poroty 2013, 3. celkové miesto v súťaži), Mamut farby malinového lekváru a Za rituálmi barbarských Fyoranov. To však môže byť spôsobené osobnými preferenciami a subjektívnym názorom na výstavbu niektorých poviedok (napr. Čo vie o mori vietor).   

Hodnotenie

Pokiaľ sa chcete vydať na dobrodružstvo do obrovského stromu, ktorý pustí cez svoje útroby iba vyvolených, pokiaľ chcete vrátiť domov mimozemského kuvika alebo ak chcete pochopiť svet astrálky a vidieť, ako vie poslúchať plyšový mamut či máte chuť na ďalšie príbehy okorenené vyzretou štylistikou, máte šťastie - stačí si otvoriť knihu Mamut farby malinového lekváru a nechať sa pohltiť inými svetmi. 

 

Zuska Stožická: Mamut farby malinového lekváru, Vydavateľ: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Rok vydania: 2015, Počet strán: 208. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?