reklama

A pod vianočný stromček chceš...

Po konečnom verdikte poroty a po veľkom vyhlasovaní víťazov súťaže Martinus Cena Fantázie 2015 na Bibliotéke sme sa dočkali zborníka fantastických poviedok Fantázia 2015. Tu je moja recenzia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Cesta k sláve

Antológia fantastických poviedok s nezvyklou hrúbkou (zostavovatelia sa rozhodli zaradiť viac poviedok ako po minulé roky) zaujme doslovne na prvý pohľad. Je to vďaka obálke od Doda Dobríka, ktorý sa grafickému dizajnu a tvorbe obálok kníh venuje už 15 rokov a ktorý knihe prepožičal farebný šat pripomínajúci milión razy čítaný rodokaps. Nezvyčajná obálka sa teda niekomu môže páčiť, inému nie. Faktom ostáva, že najdôležitejší je obsah, ktorý je tvorený dvadsiatimi poviedkami (z celkového počtu 147 textov) 13. ročníka súťaže MCF. Výber toho najlepšieho, čo sa urodilo v súťaži, bol vytvorený v dvoch etapách.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V prvom kole vyberali postupujúce poviedky piati porotcovia v zložení: J. Karika, K. D. Horváth, M. Č. Solčanská, P. Polnišová a R. Srnková. Tí mali za úlohu obodovať všetky texty podľa svojich preferencií. Spolu s nimi hodnotili aj ďalší porotcovia pre nominácie na Cenu Béla 2015, Cenu poroty, Cenu Bibliotéky 2015, Cenu spoločnosti Intel 2015 či Cenu OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy poviedku 2015. 

Po následnom oficiálnom vyhlásení finalistov zase mohli čitatelia na kultura.sme.sk udeliť svoj bod jednému z pätice poviedok zverejnených na portáli (viac o súťaži tu). Konečne, po náročných peripetiách (hlavne pre nervy účastných autorov) sa svet (a aj netrpezliví fanúšikovia) dozvedeli mená šťastlivcov, ktorých osud bude už navždy spečatený s knihou Fantázia 2015. Pritom to nie sú iba poviedky, ktoré sa umiestnili na predných priečkach bodovej tabuľky (tú hľadajte na konci knihy). Bavíme sa o rozmedzí 94. - 1. miesto. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čísla sú to pestré a mali by vypovedať o kvalite textov, no v tomto prípade sa potvrdzuje, že vkus porotcov je naozaj veľmi individuálny a ich následný bodový prienik nemusí určovať objektívnu realitu. 

Vyvolení

Prvá v poradí je fantasy poviedka Kladivák od Janka Išu, ktorá od porotcov celkovo získala 3. miesto, ale nakoniec ju čitatelia poslali pre zlato Ceny Fantázie 2015 a taktiež uchmatla Cenu Béla 2015. Príbeh Kladiváka žijúceho v bližšie neurčenom alternatívnom svete temného Pressburgu, v ktorom vybavuje účty pre svojich klientov, začína príjemnou noir atmosférou, aby sa veľmi prirodzene vrhol do víru akčných „strieľačiek" a pekelného besnenia jeho Ruky. Napriek tomu, že príbeh je pomerne jednoduchý, prvky fantastiky ste už niekde videli/čítali a pri čítaní na kultura.sme.sk rušili viaceré preklepy, odsýpa po správnych dávkach a odpustíte mu aj tú extrémnu dávku násilia pripomínajúcu slovenské Sin City. Osobne som dlho váhala, či dám svoj čitateľský hlas práve tomu dielku, ale aj keby sa tak stalo, neurobila by som zle. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Milan Tichý prispel sci-fi poviedkou s názvom Na palube vesmírnej lode Batavia. Je to príbeh o poručíkovi Petkovi, ktorý slúži na rovnomennej lodi Obchodného loďstva. Tá sa stane terčom útoku vesmírnych pirátov, ktorí sú podozrivo úspešní a na povrch začnú vychádzať rôzne utajované skutočnosti. Poviedka má príjemné tempo rozprávania a dobrú štylistiku. Jedná sa o typickú špiónsko-konšpiračnú military space-operu, ktorá nenudí, ale v konečnom dôsledku ani neprekvapuje. Chyby sa dajú nájsť v dialógoch, v ktorých sa autor snaží rýchlo vysvetliť všetky okolnosti príbehu, čo však pôsobí trochu kŕčovito. Pomohlo by menej postáv a viac sa venovať ich vzájomným vzťahom, nie však tak, aby boli čitatelia zmätení a mysleli si, že Petkov a admirál Morris sú milenci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ivana Molnárová Dubcová a jej Agentúra pod Devínom sa venuje problematike nečistých síl v našej dimenzii, konkrétne na Zemi a ešte konkrétnejšie v Bratislave, pred ktorými nás ochraňuje slovenský ghostbuster alias Torn. Vlastne ochraňoval, pretože po nešťastnom incidente, ktorý sám spôsobil, odišiel z Agentúry definitívne, aby ho však aj tak nakoniec všetko dobehlo. Klady poviedky stoja na rýchlom spáde deja a vtipných dialógoch s roznášačom pizze. Aj vďaka tomu pripomína film Constantine. Opäť je to dejovo nenáročná poviedka, ktorej záver SPOILER končí klišoidne dobre, takže vyvolá pousmiatie. Napriek tomu, jedna z najvtipnejších poviedok v zborníku.

Jozef Harendančík je autorom hororovej poviedky Jeseň padá na hroby. Naturalisticky podaný fantasy príbeh o rodine, ktorá sa ocitne na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase uprostred právom besniacej prírody. Tento horor sa radí medzi tie, ktoré budujú napätie na živočíšnom strachu a pude o prežitie. Autor nešetrí brutálnymi nočnými morami a ešte brutálnejšou pomstou živočíchov. Nič pre slabé žalúdky. 

Ďalšou poviedkou je Zbierka od Jána Švihru, ktorá opisuje život duchov uväznených na zemi a krátiacich si svoju nekonečnú chvíľu strašením dedinčanov. Ale na každého psa sa raz nájde palica, a tak sa naši „hrdinovia" predierajú čarovným snehom a utekajú o život alebo minimálne o dušu. Poviedka má potenciál, ktorý však úplne nevyužila. Ide o veselý príbeh s dobrou štylistikou, ktorý však kazia dialógy postáv. Poviedka ale zaujala a získala Cenu Bibliotéky 2015. 

Pavel Švantner zase napísal poviedku Ohňom sa nič nekončí, v ktorej nám predstavuje zaujímavý svet, kde vedľa seba žijú rôzne inteligentné rasy, nie vždy nutne humanoidov. Hlavný hrdina je zasadený do sveta Gabidov, Grijúnov, ľudí a iných, aby krotil napätie, ktoré medzi nimi nutne vzniká. Často aj za cenu mŕtvych. Táto poviedka má v sebe dosť prvkov fantastiky, aby som ju označila za jednu z mála originálnych diel v zborníku. Tým, že nepracuje iba s „osvedčeným" materiálom, dáva možnosť rozvíjať fantáziu. Autor však veľmi podcenil štylistiku, iba tak sa dá vysvetliť, že celým príbehom sa do očí zahryzávajú vety, ktoré, následujúce po sebe, obsahujú identické slová (... aby som sa zachytil dna, keby som spadol, som prešiel rieku. Za riekou bol svah stúpajúci k múrom, ktoré obkolesovali pozemok univerzity. V múre bolo vždy veľa dier...). Štylistika v poviedke síce pokrivkáva, ale nemožno jej uprieť originalitu a snahu o umelecký prvok, akým je dialekt inteligentných nehumanoidov, ktorý je uveriteľný a príbeh ozvláštňuje. 

Ďalším finalistom súťaže je Ladislav Dúbravský a jeho Búrka. Horor zo školských lavíc, kedy za záhadných okolností umiera žiačik základnej školy. Poviedka mala zo začiatku celkom dobrú napätú atmosféru, ale samotné premieňanie učiteľa nepresvedčí. Trochu to napravil až záver. 

Ján Gálik zaujal poviedkou Marka a muž s mŕtvymi očami, ktorou si celkovo vyslúžil 94. miesto v bodovej tabuľke. Našťastie sa jeho poviedka predsa len dostala do zborníka. Môžete sa teda ponoriť do príbehu školáčky Marky, ktorá je až tak plná všetkej možnej na.ranosti na svet, že sa ju rozhodne naučiť spôsobom istý pán s mŕtvymi očami. Príbeh zo školského prostredia (ktoré je autorovi vlastné) je psychologickou sondážou do detskej duše, ktorá sa zmieta vo vlastných pocitoch sebazničujúcej zlosti. Nie však kvôli ťažkému detstvu, či zlým kamarátov, nie, len tak, z čistej egoistickej túžby byť najväčší frajer/frajerka na škole. Samotnému textu sa dajú vytknúť viaceré veci - možno niektoré dialógy nevyznievajú uveriteľne a niektoré pasáže (najmä tie mentorské) by sa hodili preškrtať, no v zásade je to výborne napísaná, strašidelne pôsobiaca young adult, ktorá vie okúzliť svoju prepracovanosťou (výborný záver, ktorý opäť nadväzuje na svoj začiatok). Kto vie, možno by ako povinné čítanie spravila divy. 

Andrej Földi a jeho Diktátor je poviedka o kocúrovi menom George, ktorý sa jedného dňa rozhodne začať rozprávať (vlastne rozprával už skôr, ale nikto ho nepočul, ako tvrdí). Z takéhoto náčrtu nie je zložité zistiť, komu označenie diktátor pripadne a akým smerom sa bude dej ďalej uberať. Dielko Diktátor má síce klasický hororový námet zlovoľného kocúra, ale nedokáže ho pretaviť do úspešného finále. Napätie rastie akosi skokovito a čitateľ sa príliš nebojí. Kocúr by mohol taktiež pôsobiť zlovestnejšie a riešenie hlavného hrdinu vyznieva veľmi nepravdepodobne (prečo by sa pri takom strachu unúval hlavný hrdina zlikvidovať kocúra sám?). Poviedka sa ale číta s ľahkosťou a poteší, že nie je príliš zdĺhavá. 

Mína Pávová je autorkou poviedky Plechový Uroboros, príbehu o svete, kde sú ľudia už len snové prízraky minulosti a na zemi vládnu domáce spotrebiče s umelou inteligenciou. Lenže raj sa ani bez ľudí nekoná, pretože umelé inteligencie sa až príliš podobajú na tú ľudskú. Tomuto príbehu nie je čo vytknúť - dobre napísaný, prostredie adekvátne vykreslené na dĺžku poviedky a postavy a ich charaktery blízke každému, kto sa začíta.

Ján Stopjak a jeho V ruinách je hororovo ladená poviedka o zlých veciach, ktoré sa dejú na rozostavanom obchodnom dome uprostred sídliska, podané očami malej Lenky žijúcej so svojim otčimom. Táto poviedka sa dostala do finále a po druhom kole sa zaslúžene umiestnila na 2.mieste. Autor veľmi dobre uchopil citlivú tému a bez zbytočných nechutností necháva pracovať čitateľovu fantáziu, ktorá tak pridáva na hrôze. Fantastický prvok, ktorý nie je až taký originálny, síce poviedku ako takú odľahčuje, no vnímavý človek rozoznáva mrazivú obyčajnosť situácií, v ktorých sa deti zmietajú. Jediné, čo občas škrípalo, bolo rozprávanie malej Leny, ktoré pôsobilo na jej vek až príliš dospelo (v rámci cesty časom do minulosti). Súkromne som poviedke dala svoj hlas, napriek tomu, že sa hororom a podobným témam vyhýbam. Autora tiež môže hriať pri srdci, že získal Cenu poroty. 

Patrícia Grachová prispela do zborníka poviedkou Díler. Toto dielko o netradičnom dílerovi snov prekvapí svojou vycibrenou štylistikou a dynamickým štýlom rozprávania. Príbeh preto nenudí a ponúka aj povestné zvraty na záver. Škoda len konca, ktorý mohol byť menej zdĺhavý, keďže postavy mali potrebu všetko „dovysvetľovať". 

Marek Slabej je autorom poviedky so symbolickým názvom Tí, čo sa vrátili hore. Ide o príbeh muža Ernesta, ktorý sa vydá na svoj posledný lov vorvaňovcov na planéte Bororay. Lenže Ernesto neprahne ani tak po mäse obrovských mimozemských veľrýb, ale po jeho nezmieriteľnom nepriateľovi Skokanovi. Začína boj na život a na smrť. U Slabeja si čitatelia zvykli, že prináša kvalitné poviedky s veľkými témami. Sila aj slabosť zároveň, ktorá sa prejavila aj v tomto texte. Poviedke totiž škodí, ak autor vytvorí tak veľký svet, že sa jednoducho do rozpätia poviedky nezmestí. Vykorčuľovať sa z toho dá buď, že spisovateľ zbytočne nevysvetľuje a príbeh okreše na najvyššiu možnú mieru, alebo sa snaží vysvetliť všetko a tým ešte pridáva a pridáva až stvorí riadnu novelu. Príjemnú meditatívno Hemingwayovskú atmosféru potom ruší svet, ktorý sa stáva čoraz komplikovanejší a väčší, ako by si poviedka zaslúžila. Slabej to našťastie kompenzuje dobre odsýpajúcim dejom a zaujímavým nápadom so Skokanom. Poviedka získala Cenu spoločnosti Intel pre najlepšiu sci-fi poviedku 2015. 

Monika Herda Belicová tento raz v poviedke Predovšetkým neškodiť duši stavila na humor absurdnej grotesky z psychologického prostredia. Len tak sa totiž môže dostať do nášho sveta nesmrteľná víla Lobelka, ktorá túži umrieť, ale príroda jej v tom doslova bráni. Na svojskú "pomoc" prichádza profesor Soravský. Poviedka má viac svetlých bodov, ako je napríklad hádanie sa profesorov či názvy výskumných oddelení, no taktiež aj tie menej svetlé. Lobelka totiž nepôsobí komicky a záver ide zbytočne dostratena. Tak, ako sa autorka v minulosti pohrala so psychológiou postáv, teraz som tieto atribúty jej tvorby nevedela v poviedke nájsť. 

Mark E. Pocha a jeho Diablová diera rozpráva príbeh o lapačoch duchov Munchovi a Bartolomejovi, ktorí idú na záťah do opusteného panstva v horách. Strhne sa klasická „duchárčina", kedy ide niekomu o život či dušu. Poviedka je štylisticky na dobrej úrovni, dialógy sú uveriteľné, pričom vtipné vsuvky neviditeľného rozprávača nevyrušujú. Oceňujem, že autor použil vtip, ktorý neskĺzol do jeho niektorých statusov na sociálnych sieťach. 

Lucia Zimanová napísala poviedku s názvom Chabé transcendentno nad Parížom, v ktorom utekáme spolu s Ericou a Giuliou, krásnymi ale vražednými čarodejnicami, ulicami Paríža. Opäť niečo vyviedli a tento raz to nie je len obyčajná neplecha, ale rovno revolúcia. Lenže aj ony vedia, kde je ich miera a práve preto sa snažia uniknúť z mesta. Krátka vtipná poviedka, ktorá neprekvapí. 

Ďalším príbehom pre young adult čitateľov napísala Naďa Langová v poviedke Podivná kniha spod stola. Horor, ktorý opisuje, čo sa stane, ak strkáte nos do kníh, ktorých nemáte. Príbeh je opäť štylisticky zručne napísaný a v správnych momentoch posúva dej dopredu, takže nestagnuje a drží čitateľa v napätí. Síce pripomína napr. film Jumanji, no hororový potenciál rozhodne má. 

Mária Sokolová prispela do zborníka poviedkou Ako detektív Mozoček záhadu Infúzie vyriešil. Ide o bláznivú humoresku na tému, prečo mimozemšťania v kaviarni Infúzii kradnú mozgy. Jedna z poviedok, ktoré buď čitateľovi sadnú alebo nie. Obrovské množstvo vtipov infantilného charakteru miešaný s občasnými sexuálnymi narážkami nie je koktail, ktorý si dá hocikto. Škoda, že autorka sa nesnažila radšej nápad zúročiť priamo v dialógoch. Téma mala potenciál, no výsledok má byť smiech v preplnenom autobuse, čo sa nestalo. 

Adam Máčaj ako finalista súťaže so svojou poviedkou Ľudskosť v monštre obsadil 3. miesto a to s príbehom o upírovi v koncentračnom tábore Osvienčim. Príbeh rozprávaný v prvej osobe je ukážkou literárnej fikcie na pozadí reálnych faktov nacistických zverstiev. Dej je dobre vystavaný vo forme útržkov spomienok hlavného hrdinu, aj keď sa niekde uprostred pýtate, či je naozaj uveriteľné, aby si zvolil práve takú cestu, akú si zvolí. To sa však vytratí po prečítaní konca, lebo si uvedomíte, že ten príbeh za to stál. Vďaka tomu si poviedka vyslúžila aj Cenu OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy poviedku 2015. 

Posledná poviedka Oceľové oči je z pera (/klávesnice) Michala Brata a opisuje blízku budúcnosť ľudstva, v ktorej sa spoločnosť „obohatila" o novú vrstvu vyvrheľov- ľudí, ktorí si vymenili svoje oči za oceľové implantáty. Napriek všetkému, tie nie sú v centre pozornosti, pretože len vedú k zložitejšej zápletke o proroctve. Táto poviedka má v sebe veľa originality, no celkový dojem kazí slabá štylistika a slabé dialógy. K dobru možno pripísať textu, že sa nesnaží zachraňovať svet a naozaj si len vyberá určitý výsek z celého fiktívneho sveta, ako sa na dobrú poviedku patrí. 

Záverom

Tohtoročná Fantázia 2015 jednoznačne vybočuje. Síce sa nesie skôr v duchu napätia ako proklamovaného hororu, no tým kvalita diel netrpí. Na rozdiel od iných ročníkov je tu 99% kvalitných textov, ktoré potešia vycibrenou štylistikou, správnym gradovaním napätia či logickými krokmi deja. Zaujme milovníkov fantastiky a môže slúžiť aj ako pomôcka pre budúcoročných adeptov na literárne ocenenie v súťaži MCF. 

Pokiaľ k tomu v budúcnosti autori ešte pridajú väčšiu originalitu námetov a experimentovanie s literárnou formou, je nádej, že dostaneme niečo ako literárny zlatý rez.

Fantázia 2015: Antológia fantastických poviedok, Vydavateľ: Fantázia media, s.r.o., Zostavili: Lucia Lackovičová, Ivan Aľakša, Rok vydania: 2015, Počet strán: 362. 

Tatiana Lajšová

Tatiana Lajšová

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Autorka blogu sa príležitostne venuje recenziám slovenskej fantastiky a vo voľnom čase píše krátke články pre detských čitateľov. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáČo ma zaujaloRecenzie

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu