Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

staronová Anna zo zeleného domu (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Anna je moja knižná láska. Ale keď som ju skúšala čítať deťom, úspech to žiaľ nemalo. Osemročná dievčinka sa poctivo usmievala, ale nakoniec z nej vyliezlo priznanie, že Anna je taká "čudnonudná" a viac ako čítanie ju bavilo, že ešte nemusí ísť spať. Jedenásťročná mi otvorene povedala, že to je ako čítať dejepis. :( Zostáva mi len dúfať, že do Anny "dorastú".
 

 

Teraz som si nie celkom isty, ale mari sa mi, ze dcerka sa do citania Anny pustila az po zhliadnuti serialu. Ktory bol podla mna spracovany skvele, vratane slovenskeho dabingu.
Otazka je, ked Tvoju dcerku nebavila knizka, ci by ju zaujalo filmove spracovanie.

Predsa len Annin svet je blizsi nasej generacii (a myslim aj Tvojej, zrejme si o generaciu "nizsie" ako ja) nez dnesnym detom. Predsa len Anna travila za tabletom a na faceboku menej casu :-).

Uz vobec dostat ich k citaniu (cohokolvek) je uspech. Co sa v case detstva mojich ratolesti podarilo Rowlingovej. A to este tato sialena doba mobilov a socialnych sieti bols v plienkach...
 
Hodnoť

ked som mal

cca 12 rokov, tak som tu knihu zboznoval (a nie je to zla gramatika, som he/his/him) a opakovane som cital vsetky 3 diely. Vtedy bol moj foter trochu vydeseny o mojej orientacii....:)
Je zaujimave, ze vela knih je len generacnych (dobry priklad je napr. Karl May alebo Jules Verne), neviem, ci to hovori viac o dielach alebo zmene generacii..
 

Nie si sam.

Tiez som ju "hltal", ale tam bol silny vpyv starsej sestry.
Po rokoch, uz s malymi detmi na dovoldnke na Senci, sme na plazi so znamym citali knizky. Ked sme sli do vody, odlozili sme ich vedla deky. A spontanne sa rozrehotali. Obaja stari capi sme citali Dennik princeznej. A obaja s tym istym motivom. Zistit, v akom svete sa pohybuju nase dcery. Nuz a pri pive sme sa zhodli ze nas to celkom bavi...
 
Hodnoť

 

No a viete, ze Anna nema len tieto tri diely, ale este dalsie pokracovania, ktore su vhodne uz skor pre dospelych citatelov?
Je to opis jej zivota s Gilbertom. Mali spolu vela deti a je to aj o nich. Jeden zo synov bol basnik a zahynul v 2.sv.vojne.
 

No jo,Vivi.

Ale prva trilogia je skratka Klasika.

Ja som napriklad subezne s detmi cital Harryho Pottera. A nedocital. Skoncil som niekde pri stvtej casti. Potom ma to uz nebavilo, bolo to na mna prilis "dospelacke".

Moje deti totiz rastli spolu s Harym, ja som sa zasekol niekde v 14-tich rokoch :-)
 

 

Hej, ja to milujem dodnes. Harryho Potera citala dcera hned, ako vysiel v Britanii. A podobne ako ty, som to mala s Panom prstenov. V praci ( este v banke,) som mala kolegu, ktory stal pred knihkupectvom a cakal, kedy zacnu predavat pana prstenov a potom bezal domov a cital az do rana, tak sa zobral a isiel do roboty. Moja dcera bola do tej knihy zblaznena a ze teda mala by som si to precitat. Tak mi kolega.knihu doniesol, ze nesmiem sklamat dieta a potom ma kontroloval, ci a kolko som precitala.
Prvykrat som s zasekla.pri Entoch. Na to mi dcera vysvetlila, ze ake je to uzasne v anglictine, ze.rytmika tej piesne, co si enti spievali ( boli to stromy, kto nevie) a pouzite slova su velmi vhodnym " doprovodom" k tomu pohybu entov, proste vyjadruje zvuky a mohutnost tych stromov....
Ked sa mi toto podarilo prekonat, zasekla.som.sa, ked Frodo a neviem uz kto isli cez mociare, citala som dva dni a furt boli v mociaroch, to som uz nezvladla. A nezvladlansom ani film. Dcera si to pustala opakovane, skryvali sme sa v garazi, ale aj ta sa otriasala v zakladoch pd tej hudby:), ach, kde su tie casy! A ktovie, kedy sa uvidime!
 

Na a Pan prstenov ze uz vobec.

Deti ho milyju, maju ho precitaneho v originali, takze zrejme rytmika zafungovala.
Ja som precital polovicu prveho dielu, stale cakajuc, ze ma to pohlti. No a nic, tak som to vzdal. Filmy som videl, neskor aj Hobbita, toho som zvladol aj precitat :-) (fadcinujuce, ze tak utlu knizku spracovali do 3 filmov), ale tiez ziaden zazrak. Asi najviac som si vychutnal v aute pri dlhych cestach z kaziet rozhlasovy serial, hral tam aj Lasica.

A tak najdolezitejsia postavicka z tejto fantasy je pre mna bestyja Bilbo :-)...

Veru, kde su tie casy...
(a neboj, uvidite sa)
 

 

Pána prsteňov viem takmer naspamäť. :D Ešte ako tínedžerka som si dala "záväzok", že vždy, keď sa naučím jazyk dosť dobre na to, aby som v ňom čítala texty, zoženiem si a prečítam preklad Pána prsteňov (ja som od mala vedela, že chcem študovať a robiť s jazykmi.)

Čo poznám deti a mladých, Pán prsteňov má väčšiu šancu, že ho aj prečítajú. Možno až po filme, ale predsa. Harry Potter má ten problém, že je príliš... nekonzistentný? Neviem ako inak to povedať. Proste Rowlingová to písala pre svojich vtedajších čitateľov, ktorí rástli spolu s Harrym. Prvú knihu prečítali, keď mali sedem, ku tretej sa dopracovali, keď mali deväť, poslednú, keď mali sedemnásť.

Dnešný sedemročný drobec to má ale všetko naraz. Prvé dve knižky sú okej, tretia, s tými duše žerúcimi potvorami, už ani nie. Keď som to čítala s dcérkou, oči mala ako taniere a na ďalší večer mi priniesla Špinulienku, že o tom chlapcovi budeme znovu čítať "až keď tá strašná časť skončí, dobre?" Viac sme sa k nemu nevrátili.
Desaťroční zase ohrnú nos nad prvými dvomi knihami, že sú ako pre bábätká, ale Polovičný princ je už skúška trpezlivosti. Je tam priveľa vecí, ktoré ich nezaujímajú, ako politika, ministerstvá, správy... Nudáááááá...
Harryho skôr čítajú dvadsiatnici, alebo dokonca tridsiatnici, takí, čo nemajú problém čítať "young adults fiction" a už videli filmy.

Pána prsteňov čítajú viac tínedžeri - knihomoli, najmä poetickejšie založení a často v angličtine. (Čo plne schvaľujem, slovenský preklad mi dvihne adrenalín, vždy keď si naň spomeniem - možno neskoršie vydania opravili, ale ja mám žiaľ to prvé, plné otrasných chýb.)

Ale všeobecne nesúhlasím s frázou, že dnešné deti nečítajú. Čítajú - len nie to, čo si pod tým pojmom predstavujú rodičia. xD Tento rok som začala opäť doučovať angličtinu, a nie raz sa mi stalo, že štrnásťroční chalani, o ktorých mi rodičia tvrdili, že ich nič okrem tabletu nezaujíma, mi po pár hodinách povedali, že čítajú. Na tablete. Mangy, napr. Pluto, ale napr. aj American Psycho. Ale nie že to poviete mame, zabila by ma! A tak mama naďalej žije v blaženej nevedomosti. Ďalší mi povedal o stránke, kde sa zadarmo dajú stiahnuť knihy po anglicky, nové, nie klasické stariny, a tam si posťahuje, čo sa jemu páči, v škole aj doma si asi myslia, že je dement, furt ho nútia čítať , samé... *píp*-oviny. Koho zaujímajú historky o sedliakoch spred sto rokov (t.j. Tajovský)???
Ale palicu nad nim nelámem, možno aj on raz dorastie do Anny. :D
 

 

S tym Harrym si to vystihla presne.
Ibaze sa to netyka len deti, ale aj mna :-). Som "dorastol" po tu stvorku. Inak v tych casoch to bol megafenomen. Prave tu stvorku som kupil medzi prvymi, dcerka ju na druhy den citala v cakarni u detskej lekarky a len co sme vosli do ambulancie, pani doktorka nie ze ako sa mas, ale odkial to mas :-)

Fraza ze dnesne deti necitaju, samozrejme takto sablonovito neplati. Suhlasim, ze citaju, aj ked nieco ine, o com my casto nemame ani potuchy. A tiez viac "elektronicky" ako "papierovo".
Teda hovorim moje postrehy, viac menej okrajove, Ty sa predsa len pohybujes v "humanitnych vodach".

Ale ako ucitel s viac ako 35 rocnou praxou, najviac posobiaci na gymnaziu, po piatich rokoch mimo skolstva posledne 3 roky na zakladke, trufam si povedat, ze cita menej deti a aj citaju menej. To nie je vycitka, to je fakt.

Maju sirsie spektrum volnocasovych cinnosti, hlavne v suvislosti s touto digitalnou dobou (minule som si robil na informatike taky prieskum. Ze kolko casu travia denne na pocitaci ci tablete. A vychadzali take sympaticke cisla, hodinka, hodinka a pol, dve. A potom sme nejak prisli na to, ze doslo ku "komunikacnemu sumu". Oni do ankety neratali smartphony. Tak sme sli znova. Cas dramaticky narastol...)

Klasika ako citanie ci sportovanie zabera menej priestoru. My sme boli bud vonku, alebo sme citali. V telke toho vela na prepinanie nebolo...

A este vedelo odradit povinne citanie. Citatelske denniky boli ciste x-nasobne plagiaty, vdaka absencii techniky aspon poctiva "rucna praca".

Nikdy nezabudnem, uz po maturite, prisli sestre 4 knizky. Klasika, Lev Nikolajevic Vojna a mier. Nenavidene povinne citanie z rustiny. Darmo som mal drvit matiku na prijimacky. Vtedy este nepoznajuc slovicko "prokrastinacia" zhltol som tie 4 buchle za 3 dni...

Uz len taka perlicka k citaniu v originali.
U mna prichadza do uvahy akurat tak cestina :-). Tu preferujem aj pri prekladoch, Kinga jedine po cesky.

Exkolega bol minule u nas, bavili sme sa o Stoletom starikovi, ze ako priserne zmrvili film. A on mal zjavnu potrebu zamachrovat, tak zahlasil, ze ho cital v originali.

Dcerka zdvihla obocie a s usmevom sa opytala: "to fakt v svedstine?"
 

 

Čo ti ja viem. Ja som na základku začala chodiť ešte za socíku. V triede nás bolo 28. Knihy sme čítali tak štyria - piati. Na strednej škole to bolo ešte horšie. To, že neboli tablety, neznamená, že "nebolo čo robiť" a veru to nedonútilo členov mojej party, aby čítali. Naopak, to že som ja čítala, brali ako špecifický druh môjho čudáctva.

A čo viem od starších bratrancov a sesterníc, vždy to bolo rovnaké: čítala výrazná menšina, vždy sa našlo niečo zaujímavejšie, než hrbenie sa na knihou. Načo mrhať čas čítaním o živote iných, radšej ži naplno svoj vlastný, ako ma poučil bratranec, dnes už takmer päťdesiatnik.
Jeho otec bol pyšný na fakt, že za celý život prečítal len tri knihy, vrátane Maľovanej abecedy od Smreka.

Skôr si myslím, že čo sa týka kvantity, dnes ľudia čítajú viac. Až priveľa. Dnešný človek je zavalený textami. Problém je, že ich skôr pasívne konzumuje, než aktívne číta. Ľudia si neodvykli čítať, odvykli si myslieť (a kvalitná literatúra myslieť núti), pre dnešných vyčerpaných, vystresovaných ľudí je to proste priveľká námaha. Chcú sa zabaviť, nie dumať nad smutným osobom nejakej knižnej siroty, alebo povedzme vymyslených degenerikov posadnutých ušami od čudáckych Japoncov (tak jeden známy zhodnotil Murakamiho)... Tablety sú odpoveďou, nie príčinou.
 

 

Zaujimava debata z toho vyvstala....
Ja to mam podobne, ako ty. Som fanaticky citatel vsetkeho. Zacalo to, odkedy som sa naucila citat. Doma sa tiez citalo a podporovali ma v tom. Ja som si myslela, ze je to tak vsade. Potom som zistila, ze doma u mojej kamaratky to povazovali za zbytocnu zahalku a asi tolerovali jej priatelstvo so mnou, pretoze popri mne sa moji rodicia venovali aj jej. Ja som si to vobec neuvedomovala, az kym otec nezomrel a ta kamaratka sa pri kolendolencii mojej mame za to podakovala. To bolo pekne.
No ale k citaniu. Na strednej nas vela citalo,m ale my sme boli taka trieda.... mali sme svojrazneho profesora literatury, s ktorym som si rozumela na rozdiel od zbytku triedy a niekedy som ostatnych zachranovala, ked besnel, ze nikto nerozumie Valkovi...pripadne inym hlavne basnikom...
No a dnesna doba ma tak zvalcovala, ze za posledneho asi pol roka (vsak vieme, preco), ale aj dlhsie, nemozem citat a velmi ma to trapi. Nedokazem sa sustredit. a ak ano, tak len velmi zriedka na mimoriadne lahky zaner, teraz cez vikend som za dva vecery precitala detektivku...
Ale Tolsteho by som nedala, velmi ma to mrzi.
A Haruki Murakami je jeden z mojich oblubenych, aj ked si myslim, ze je posadnuty sardinkami...:), Kafka na pobrezi, to bola fajnotka, ale aj tie prve, Hon na ovcu a Tancuj, tancuj,.... mam rada cetbu, ktora podnecuje fantaziu, ten vytah ma dostal, hoci ten nebol podstatny...
Teraz citam hlavne minuta po minute a zdesene po 10,00 o pocte nakazenych... a obeti.... a potom striehnem na tlacovky, aby sme vedeli, co nas caka v praci a tak sa to aj tak 7 razy zmeni...
sialena doba
 

To uz by sme sli prilis do sirky.

Myslim teraz myslienku "čo sa týka kvantity, dnes ľudia čítajú viac.".
Ano, citaju. Stara skola noviny, mladsia web.

Len ako vravim, to uz by sme riesili prilis vela premennych a na tento lad sa mi nechce.

Povodna tema boli dnesne deti a trebars moja generacia.
Ty predpokladam niekde v strede, alebo skor blizsie k tym mladym.

A je pravda, ze aj Ty, aj ja vychadzame hlavne z prezitych skusenosti. Co teda u mna budi pocit, ze "cudaci" sme boli asi my.

Lebo partia mojho okolia na zakladke mala permanentne z kniznice 4 - 5 knih, preberali sme spolu Verneovky ci ediciu STOPY (napriklad Pana Tragacika, toho som si z nostalgie na stare kolena dokupil a precital z nedavnej edicie Ikaru, zial po nastupe kniznej krizy ostala nedokoncena).

Baby zasa okrem Anny mali ediciu takych utlych knizociek, tusim Cajka, sestra ich mala dve police.

A moje decka tiez ficali na knihach, neskor teda presli na citacky a tablety. Lenze oni su generacia prvej pokovice 90-tych rokov a dnesne deti su uz uuuuplne inde.

Mne musi kniha vonat a sustat, ale ja som stara konzerva.

(paradoxne ale napriklad jeden z najcitanejsich ceskych autorov, Patrik Hartl - rocnik 1976 - tvrdosijne odolava natlaku citatelov a odmieta vydavat e-knihy).
 

 

Stopy a Čajku som mala kompletné edície. :D No, vôňa knihy... trvalo dva roky, kým som rozpredala/rozdala svoju knižnicu. Bez kníh ktoré si unisli mama so sestrou ich bolo viac než 3800. A to už je stav, kedy ťa knihy vytláčajú z bytu. Tak som si povedala, oťál-poťál. Dnes už čítam výlučne elektronicky a na zážitku to vôbec nič neubralo. :)

A už dááávno som prestala deliť literatúru na ľahké a ťažké žánre. Lebo počas štúdia anglickej literatúry som musela prečítať kadečo. Napríklad román o žene, ktorá trpí depresiami, presťahuje sa na ostrov, a tam sa zaľúbi do medveďa. Reálneho. Najprv ho ľúbi len metaforicky, potom platonicky, a nakoniec fyzicky.
A vtedy som si povedala, No je mne toto treba? Áno, chápem autorkine metafory a postupy a filozofiu všetko, ale... čo presne mi to dalo? Vzalo mi to tri hodiny života, tam bola odpoveď jasná, ale čo mi to DALO? Okrem pocitu, že aká som múdra, keď som to pochopila? Nič.
Odvtedy čítam len to čo chcem a ak ma kniha nebaví, nedočítam ju (to si vyžadovalo tvrdú disciplínu a tréning, ale dnes to už zvládnem). Ak ma kniha dokáže pobaviť a obzvlášť v depresívnom období, je to u mňa hodnotná kniha.
 

 

Super.
Ja mam teraz takto Lucindy Ripley: 7 sestier. Tvrdo cakam, kedy vyjde 5. diel (v slovencine) a uz sa to blizi!18.11. Tiez to oznacujem za lahsi zaner, ale v tej serii su take zaujimave realie a historicke pozadie, ze mnoho z toho som si vyhladala na internete a tym si rozsirila obzory:) (napr.lov peral v Australii, tvorba E.Griega, Anglicko 19. storocia....)
 

Tak s tym medvedom

je teda ina kava...

Trocha mi to pripomenulo, ked Arena davala hru, kde sa znamy architekt zamiloval do kozy.
A musel si ho zahrat sam Kukura, kedze vraj mu tu rolu odmietli vsetci herci...

Luxus citat si len to co chcem si uzivam, odkedy som dostudoval a zabalil do krabic vsetky skripta, ze vsak sa niekedy zidu.

Aj sa zisli, pozical (dal?) som ich jednej mladej kolegyni, ktora si dialkovo robi matiku a je z toho dost nestastna. Teda urobil som jej taky vyber, co si myslim, ze by sa mohlo hodit. Zasa matika od neznej revolucie nezazila take zemetrasenie ako dejepis ci obcianska.

Nejak sa nezamyslam, ci mi kniha nieco dala alebo vzala. Su knihy, ktore nesklamu (King, Vonnegut jr., Heller - najma Nieco sa stalo, Douglas Adams, ale aj Nienacki s Tragacikom ci v poslednej dobe z nasich Cervenak) a pri inych, ak ma neoslovia, odkladam (napriklad spominany Pan Prstenov).

Momentalne ani nevyhladavam velmi nove veci, ale skor re-citam. Pozriem do polic a ak ma nejaka kniha zaujme, dam sa do nej. Casto ani nie celu, ale vybrate pasaze.

Tazky zaner.
Pamatam si, ze raz som mal na vyske narocne obdobie, nakopili sa mi celkom tazke skusky, anatomia, matematicka analyza a este aj otravna vojenska katedra (nechcel som ist do pakarne na dva roky, uz aj ten "rok nepodmienecne" bol never ending story...).

A v tom obdobi som zacal citat Kafkov Proces. Pamatam jak dnes, ze vo vlaku do Bratislavy som v jednu chvilu zavrel knizku a v totalnej depresii som dostal chut vystupit za jazdy...
 
Hodnoť

Nuz, uz som zareagoval

na vsetkych diskuterov.
Autorke dakujem za pripomenutie "klasiky".

K tej cenzure. Mne sa fajn citala aj cenzurovana verzia a uprimne, ani netuzim po tej novej. Neviem teda porovnat, ale akosi som tie knizky vobec nevnimal skrze vieru a Boha, hoci asi to patri k hlavnym "posolstvam".

Aj Karla Maya som necital kvoli silnym nabozenskym podtonom (zrejme nejakym divom necenzurovanym), ale skor napriek nim.
 
Hodnoť

Velmi zaujimavy clanok

Citanie o Anne bolo jednou z naj- kniziek mojho detstva. Pravidelne som sa k Anne vracala. Neviem ci by sa mi bola citala lepsie ak by bol preklad vernejsi, ale link na clanok ktory tie preklady porovnava je nesmierne zaujimavy. Citatel ani netusi co vsetko sa moze schovavat za jednym prekladom. Rada som si to precitala, dakujem.
 


Najčítanejšie


  1. Miroslav Ferkl: Vysnívaný dom Igora Matoviča. 3 761
  2. Jozef Sitko: Je ešte Sulík politikom vládnym či už opozičným? 2 117
  3. Rudolf Pado: Kde sa túla zdravotnícky odpad z celoplošného testovania na Covid-19? 1 857
  4. Martin Ondráš: Mičovskému kolabuje rezort, minister mlčí..... 1 674
  5. Július Kovács: Kotlebovci sa vyhražali Matovičovi smrťou, pred jeho dom doniesli truhlu a vence 1 244
  6. Karolína Olšavská: Vlastnou hlavou 2 - recenzia alebo Ako chutí moc 1 122
  7. Maroš Chmúrny: Škandál u sv. Michala, kus dobrej roboty a nová funkcia 984
  8. Peter Gregor: Safari pod Tatrami 983
  9. Peter Lacina: Kto vie čo je mastektómia, nech zdvihne ruku 952
  10. Roman Kebísek: Časť slovenských rozprávok od Dobšinského sa podobá nemeckým od Grimmovcov 936

Rebríčky článkov


  1. Peter Biščo: Pani Iveta Radičová hľadá politickú kultúru terajšej vlády.
  2. Ján Škerko: O výhre, peniazoch a sexe
  3. Jozef Kovalík: Sám
  4. Jan Vaněra: SLOVENSKO-MAĎARSKÉ POHRANIČIE V OKOLÍ RIEKY IPEĽ - 7.11.2020
  5. Miriam Studeničová: Životná potreba svätenia sviatočného dňa!
  6. Peter Ďuroška: Nadácia SPP podporila projekt zrakovo postihnutých športovcov
  7. Michal Kováč: Ako sa IBM zo straty vrátila späť k ziskom
  8. Ivan Čarnogurský: KEĎ SA VLÁDNUTIE STÁVA OBSAHOVO NEPODSTATNÉ
  9. Július Kovács: Dr.Bukovský zľahčuje covid a zarába na tom mesačne okolo 5000 eur, pomôžte mi ho odstáviť
  10. Vladimír Bohm: Prečo deti nechcú chodiť do školy a pohŕdajú učiteľmi?


Už ste čítali?